Březen 2012

Má mačka naozaj 9 životov ?

24. března 2012 v 17:39 | Biela Labka |  Zaujímavosti
To že mačka má deväť životov, patrí k najznámejším poverám o mačkách. Je to prekrútené do mnohých verzií, napríklad že majú deväť životov iba kocúre, alebo nemajú deväť životom ale iba sedem, či päť. Myslím, že riešiť je to zbytočné, no i tak som sa rozhodla napísať kratší príbeh...

Raz v zime, bol obyčajný mrazivý deň. Ako vždy som bola zababúšená do najväčšej bundy a na hlave som mala pletenú čiapku. Tak ako obvykle, keď som išla ráno do školy bola som si kúpiť ráno desiatu do pekárni. Bola to malá, nie tak populárna pekáreň blízko mojej bytovky. Mala som namierené presne tam, no neďaleko som započula mraukot. Bol to malý ryšavý kocúrik. Netuším ako sa tam dostal, kto ho vyhodil alebo kde má mamu. Tak ako vždy mi bolo jedno či je chorý, či prašivý alebo či má blchy. Zobrala som ho na ruky napriek tomu že som i tak meškala do školy. Kocúrik bol prv plachý no potom sa ukľudnil. Položila som ho na zem, rýchlo som obehla pekáreň kde som mu kúpila malý celozrnný pagáčik. Áno, uvedomila som si že pre mačku to nieje najvhodnejšie jedlo, no i tak sa do neho s veľkým apetitom pustil. Vyzeral ako keby týždeň nejedol, a ani nemôžem zaručiť že to tak nebolo. Uvedomila som si že meškám do školy a tak som ho pohlatkala a utekala.
Po dlhom školnom dni som sa vybrala domov. Nečakala som nič zvláštne a myslela som na Koťúžku, čo asi celý deň robila. Hlavou mi preletovali rozličné myšlienky... Potom ma čakalo prekvapenie. Predmojou bytovkou bol ryšavý kocúrik ktorého som ráno chovala. Triasol sa od zimy a bol schúlený pod kríkom. Keď ma uvidel síce nemraukal, neiel ku mne ale ako som sa mu prihovorila bol prítulnejší. Potom ho čakala veľká porcia mäska.
Takto prešli ďalšie dni aj mesiace kým nezačalo leto. Kocúrik už povyrástol a zvykol si na mňa, čakával ma zo školy a aj často ráno. Bol to môj ,,psík". Cez letné prázdniny som sa rozhodla zabezpečiť mu lepšie podmienky, viac myší i kamarátov u mojej starkej. Celú cestu autom bol kľudný, nevystrájal.
Keď sme dorazili a ja som ho prvý raz pustila, chrčal do psov a k mačkám sa ani len nepriblížil. Nebolo to nič neobvyklé, preto som si z toho nič nerobila a zobrala si ho na ruky a postupne ho zo všetkým zoznamovať prechádzkami. Neskôr som ho zoznámila aj s mačkami. Vyzeral spokojný, jediné čo mu šlo proti srsti bol náš veľký pes Maco ktorý vyzeral že ho každú chvíľu zožere. Avšak kocúrik Pagáčik nevedel že Maco sa chce len hrať...
Keď som mu spravila príbytok z krabíc, nečakane sa objavil Maco a Pagáčik mi vyskočil z náručia. Ani som sa nenazdala, bol preč. Celé poobedie, večer a aj nasledujúce dva dni sme všetko prehľadávali. Nevedela som sa s tým zmieriť, dávala som si to za chybu len sebe. Veď kto ho chcel dať k starkej? Prešiel ďalší deň a zas ďalší. Nevedela som čo mám robiť, už som to postupne vzdávala a zmierovala sa s tým že ak ho nezožral pes, tak ho prešlo auto.
Išla som teda k sesternici na návštevu. Býva hneď vo vedľajšom vchode, takže mi to problém nerobilo. No keď som už išla k dverám, mala som nutkanie otočiť sa. Bol tam Pagáčik!!!

O 7 mesiacov neskôr...

Ďalšia zima bola poriadne krutá a tak som Pagáčika chovala na chodbe, kde som ho nechávala každý deň v teple aspoň pol hodinu, najmenej jeden krát. Vonku som mu teplý peliešok pod smrekami a tam aj spával. Už sa spúšľal sneh a na naše mesto dopadali prvé jarné slnečné lúče. Pagáčik sa vtedy stratil. Brala som to ako normálnu vec, keďže je obdobie párenia a v túto dobu vždy zmizne najmenej na týždeň. No prešiel ďalší týždeň. Bol obyčajný deň, bola som doma keď prišla mamina a spytovala sa kde je Pagáčik. Povedala som že netuším, pretože som ho dlho nevidela. Vtedy som zažila šok. Povedala mi že v rieke leží mŕtva orandžová mačka. Nechcela som tomu veriť a pomyslela som si že je to náhoda. Na druhý deň mi to nedalo a hneď skoro ráno som sa MUSELA ísť pozrieť. Mačka v rieke mala Pagáčikovu veľkosť, tú istú maľbu na srsti, ten istý odtieň kožúška.. Navyše v okolí sa nepohybovali žiadny Pagáčikovi dvojníci. Mŕtvola mačky bola hodená na kameni, hlavičkou vo vode. Zanechala som kamenný výraz, no iba dovtedy kým som prišla domov. Domov som neudržala slzy. Tentoraz už šťastie nemal, je to on... No toto som si myslela iba v duchu, mamine aj ostatným som vravela že to on určite nieje, že Pagáčik je väčšía iné klamstvá.
Prešli necelé dva týždne. Chodila som každý deň von a stále som dúfala že ho uvidím. Zakaždým keď niekto povedal niečo ,,aha! pozri sa" , ,,aká pekná mačka" alebo povedal Pagáčikove meno, spozornela som a dúfala som že ku mne príde. Smútila som za ním. Za ten čas mačka v rieke zmizla, asi ju niekto odtiaľ dal preč aby sa na to nedívali deti.. Riešila som len ako sa to mohlo stať, mačka sa predsa sama neutopí, musel ho niekto zabiť, ublížiť mu, utopiť ho.. Spomenula som si na dvoch chlapov ktorí do neho prednedávnom kopli, potom mali to dočinenia s mojou mamou ktorá im poriadne vynadala a vyhrážala sa Slobodou zvierat. Vzdala som to. Vzdala som všetko a po prvý raz som prestala veriť že ku mne už príde s tým svojim vysokým mraukotom, že mi bude priasť na kolenách.
Bol obyčajný štvrtok. Spolužiak ma volal von na korčule a tak som šla.. Povedal že ide kúpiť malinovku a tak som čakala pred mojou bytovkou. Zrazu som uvidela ryšavú mačku na druhej strane cesty ako sa prechádza. Pomyslela som si že to bude nejaká pouličná mica. No i tak ako pri každej mačke, som na ňu zavolala ,,cccc". Mačka sa obzrela a vtedy ma to trafilo. Závaľ všetkých zmiešaných pocitov. Bol to on, živý, zdraví a trochu vychudnutý.
Náhoda neexistuje, nedá sa to vysvetliť. Koľko je na svete Pagáčikov?

Žeby mal Pagáčik naozaj viac životov? Čudné vysvetlenie ale zamyslite sa.

Mačky: Jar prichádza

18. března 2012 v 10:11 | Biela Labka |  Mačky - fotky
Po dlhšej dobe sa ozývam opäť, tentokrát zas s fotkamy našich vidieckych mačiek. U nás, dokonca aj u starkej je už sneh rozpustený a je až tak teplo že sme už odhodili kabáty a beháme na korčuliach. Ani neviem či sa tz toho teším, keďže viem že za malú chvíľu tu budú zas horúčavy... No, aspoň mačičky sa majú dobre a spokojne sa vyhrievajú. Fotky sú fotené ráno, keď vychádzalo slnko.


Čo je u nás nové #1

8. března 2012 v 20:46 | Biela Labka |  Ostatné,mix
Samozrejme som teraz, cez prázdniny bola navštíviť starkú, tak ako som písala v minulom článku. Včera som bola pri mačkách opäť, no tentoraz som ich aj fotila, čo nieje taká výhra pretože boli stále len stiahnuté dnu. Vonku sa mi podarilo odfotiť len Riška ktorý ma nasledoval keď som išla za humno hriať sa na tej troche slnka. Je škoda že na Kopanice príde jar neskoršie, naše mačky sa už nemôžu dočkať.

Mačky u starkej

  • Ďalšou novinkou u starkej je malé šteniatko. Prednedávnom sa nás stratil jeden zo psov a už sa nevracal vyše mesiac... Nahradí ho malý Bunďo. Šteniatko si mačky hneď obľúbili, Riško si ku nemu do peliaška chodieva ľahnúť, veľa krát ho z pelecha aj vysáčkuje. Šteňa nerobí zatiaľ žiadne problémy, k mačkám sa chová s úctou, s najmenšími mačiatkami sa aj hráva, no ešte chvíľu potrvá kým bude spávať vonku.
  • Čo sa týka zdravotného stavu našich micín v tejto zime, zvládajú to fajn. Väčšina mačiek si spraví pohodlie v sene za humnom alebo na padláši/povale. Akurát Alarm mi robí starosti, stále mu hnisajú očká a má zapchatý noštek. Ostatné mačky už začínajú poriadne pĺznuť, no všimla som si že sú trochu podvyživené. Starka mi vraví že stále jedia, a aj jedia, no zrejme im chýbajú ,,podiely mýš" ktoré môžu chytať cez letné dni. Snáď sa rýchlo dajú dokopy, keďže majú kúpené granule + šteniatku stále uchmatnú granulky s jeho misky. :D
  • Možno že ste to zastrehli, je obdobie párenia a jednou z otázok je, či budú mačiatka. Micka je jediná dospelá mačka na našej ,,farme" ale úprimne, už nieje najmladšia. Minulé mačiatka sme ešte ani poriadne nevideli, už doslova zmizli. Doteraz sme ich nenašli, nemáme šajnu kde sa podeli. Micka je stará mačka ktorá už nemá toľko síl uniesť ďalšie mačiatka. Je najstaršia, najchudšia, najslabšia a robím si o ňu starosti. Je pravda že vždy bola štíhla ale teraz ako keby som do ruky zobrala pierko. Inokedy sa nedala chytiť do rúk nikomu, nechcela sa maznať-ja som bola výnimka komu sa dala chytiť do náručia. Teraz je to presne naopak. Nechcem ju dávať do rúk veterinárovi, pretože najbližší je ten blb ktorý nám zabil psíka. Tak je to v malomeste + na lazoch. Už si toho prešla veľa, verím že sa z toho zotaví tak ako vždy. Určite ak toto čítate, pomyslíte si že nie som najlepší príklad ako sa zachovať v tejto situácii, ale ja Micke verím a viem že to zvládne.
  • Tinka je tiež v poslednej dobe nie veľmi žvotaschopná. Stále drieme a povaľuje sa tam a sem. Odmieta jesť niektoré jedlá, je prieberčivá a ostatným mačkám sa vyhýba. Vždy mala vo zvyku byť v jedle prieberčivá ale lenivosť mi k nej nepasuje. Domnievam sa že je to nieje zimné leňošenie... Možno mám prehnanú starosť o naše miciny ale niečo mi tu nehrá.

Prichádza k nám opäť jar

6. března 2012 v 11:43 | Biela Labka |  O Koťúžke
Opäť je tu jar. Aj keď u nás nie ešte úplne, ale je to cítiť vo vzduchu. Teplé slnko praží, sneh sa roztápa, mačky u starkej sa zas vyhrievajú na bedničkách. Čudujem sa že vôbec prišla, keďže ešte pred týždňom kydalo snehu, a poriadne! Samozrejme aj Koťúžka si to uvedomuje, svoj kožuštek si už neschováva pri radiátore, naopak, už si spokojne ľahne na parapetu a aj sa pýta na balkón. Ale hlavne, zas začína pĺznuť... všade sú hrubé chumáče chlpov, ktoré musíme vysávať. Koťúžka zas býva viac životaschopná ako cez celú zimu čo stále len driemala, vyvaľovala sa pri radiátoroch alebo si spravila pevnosť z mojej periny. Včera mi po dlhom čase doniesla v papuľke hračku a chcela sa som nou hrať - je to jasné, jar je už tu.
Včera som taktiež ja bola u starkej (nie,bohužiaľ nefotila som mačky...) a aj keď tam je ešte po miestach sneh, bolo teplo. Poobede som si aj schodila zo seba kabát a vôbec mi nebola zima, čo určite pochopili aj naše mačice a ako som spomínala už sa vyvaľovali kade-tade. Aby som stále len nepísala, aj mám niekoľko fotiek vyhrievaní sa Kožúžki na slnku.

Cez okno svietilo slnko rovno na moju posteľ, polovica posteli bola v tieni a na druhú polovicu svietilo slnko - kde asi Koťúžka bude?


Najlepšie je vyvaliť sa, labky hore a mať pokoj! :D Koťúžka je asi najlenivejšia mačka na svete, hlavne vtedy keď na ňu posvieti trochu slnko, spadne ako omráčená.
Miciny.cz